Postavenie štúdií nariadil cisár Fridrich II. Švábsky 5. júna (podľa niektorých zdrojov 5. júla) 1224 okružným listom (generalis lictera) zaslaným zo Syrakúz. Keďže Neapolská univerzita vznikla na príkaz samotného cisára, považuje sa absolútne za prvú svetskú univerzitu v Európe štátneho typu (t. j. nezaložili ju korporácie alebo združenia intelektuálov či študentov, ale na základe panovníckeho dekrétu).K vybudovaniu Studium viedli cisára dva hlavné dôvody: po prvé, výlučné vzdelávanie administratívneho a byrokratického personálu curia regis (vládnucej vrstvy kráľovstva), a teda príprava právnikov, ktorí by pomáhali panovníkovi pri definovaní štátneho zriadenia a pri vykonávaní zákonov; po druhé, uľahčiť svojim poddaným ich kultúrne vzdelávanie a vyhnúť sa tak zbytočným a nákladným cestám do zahraničia.Voľba sídla padla na Neapol nielen z dôvodov kultúrnych (mesto malo v tomto smere dlhú tradíciu spojenú s postavou Vergília, ktorý sa výslovne pripomína v jednom z dobových dokumentov), ale aj geografických a ekonomických (rozhodujúci bol do istej miery námorný obchod, mierne podnebie a strategická poloha v rámci kráľovstva). Organizácia Studium sa opierala o prácu dvoch významných právnikov z Kampánie: Piera delle Vigne a Taddea da Sessa.
