Na predmestí Solúna, pulzujúceho druhého najväčšieho gréckeho mesta, čaká na zvedavých cestovateľov pozoruhodný pohľad. Tu, na opustenej železničnej vlečke, stoja stovky železničných vagónov, opustených časom a zanedbaním, ako nemí svedkovia minulej éry. Tieto zhrdzavené a zdevastované korby sa zdajú byť uväznené v neustálom stave nečinnosti, akoby ich opustil sám čas.Tieto vyradené vlaky, ktoré sú súčasťou kedysi hrdého železničného dedičstva Grécka, sú ponechané chradnúť na stále sa rozširujúcom cintoríne, ktorý je teraz domovom tisícov nepoužívaných železničných vozňov. Pôvodne ich sem v 80. rokoch 20. storočia umiestnila Grécka železničná organizácia (ΟΣΕ), národná železničná spoločnosť krajiny. V tom čase bolo možno zámerom predať ich ako kovový šrot, ale roky ubehli a tieto opustené vozne stále zaberajú desať koľají na predmestí Nea Ionia.Akékoľvek pokusy zbaviť krajinu týchto zvyškov vlakových vagónov však zmarila temná história pochybných obchodných transakcií a nezákonného obchodu s kovovým šrotom spojená s týmto miestom, podobne ako s mnohými podobnými lokalitami.Ako sa čas posúva dopredu, tieto opustené vlakové vagóny zostávajú osamotené a ich kovové telá pomaly podliehajú neúprosným silám počasia, vetra a zasahujúcej prírody. Kedysi nedotknuté stroje, teraz zarastené trávou a objaté ovisnutými ramenami stromov, nadobudli melancholické čaro. Nestojí ako funkčný pozostatok, ale ako strašidelne krásny artefakt minulej éry, ktorý upúta predstavivosť tých, ktorí sa odvážia byť svedkami jeho tichého rozpadu.
