Ich sugestívny vzhľad s rybníkom obývaným vodnými nátržníkmi, bahennými nezábudkami, labuťami a kačkami a s nespočetnými farbami vŕb a cyprusových topoľov odrážajúcich sa v priezračnej vodnej hladine inšpiroval maliarov, básnikov a spisovateľov už od staroveku, ako napríklad Plínia Mladšieho, Vergília, Corota, Byrona a Giosuè Carducciho, ktorý ich zasvätil vo svojej slávnej óde. Na pamiatku básnikovej návštevy v roku 1910 sa tu nachádza mramorová stéla vytesaná v basreliéfe od Leonarda Bistolfiho, ktorú sprevádza epigraf od Uga Ojettiho.Fonti del Clitunno sú napájané podzemnými prameňmi vyvierajúcimi z puklín v skale, ktoré svojou výdatnosťou v dávnych dobách tvorili splavnú rieku až do Ríma, na brehoch ktorej stáli svätyne, vily a kúpele.Rimania, ktorí sa sem chodili radiť do veštiarne boha Clitunna a vykonávať náboženské obrady, ich považovali za posvätné, o čom svedčí aj prítomnosť Tempietto di Clitunno ďalej po prúde rieky (neskôr sa premenil na malý ranokresťanský kostol zasvätený svätému Spasiteľovi, v ktorom sa zachovali starobylé fresky), mnohé žily riečnych vôd sa rozptýlili po veľkom zemetrasení v roku 440 n. l. Fonti, neskôr regulované prechodom popod Marraggiu, nadobudli svoju súčasnú podobu v druhej polovici 19. storočia zásluhou grófa Paola Campella della Spina.
