Ludovika Albertoniová, františkánska terciárka, ktorá žila v Ríme v rokoch 1474 až 1533, bola blahorečená v roku 1671 a rodina Altieriovcov sa v tom istom roku rozhodla venovať jej oltár vo svojej kaplnke v San Francesco a Ripa. Blahoslavená žila svoj náboženský život aj na základe zážitkov mystických videní, čo je rozmer transcendencie, ktorý rímska cirkev v 17. storočí precenila a podporovala. Bernini zobrazuje blahoslavenú v okamihu smrti, pričom tento dramatický moment pretvára aj ako okamih extázy, teda mystického spojenia s božstvom.
