Opátstvo Najsvätejšej Trojice a Nedokončenej, jedno z najmocnejších opátstiev na juhu, postavené v 5. storočí na mieste rímskeho chrámu, niekoľkokrát rozšírené aj vďaka daru otca Uga dei Pagani (1078) a obľúbené miesto Róberta z Guiscardu, ktorý sem v roku 1081 priniesol Konštantínov kríž, ktorý sa nikdy nenašiel.Významný pamiatkový komplex zahŕňa predsieň (hosťovský dom), ranokresťanský kostol a nedokončený kostol; v korelácii s nimi sa mimo pravého ramena transeptu nedokončeného kostola nachádza najstarší prvok, ranokresťanská krstiteľnica.Archeologický výskum realizovaný počas obnovy umožnil rekonštruovať jednotlivé stavebné fázy starého kostola. Prvky, ktoré sa objavili, odhalili existenciu ranokresťanskej baziliky s tromi loďami, rozdelenými piliermi, s transeptom, apsidou a ambulatóriom, ktorým predchádzal portikus (narthex). Vchod do ranokresťanského kostola je dodnes zreteľne viditeľný; na podlahe sú totiž viditeľné otvory po nástenných listoch dverí. Podlaha kostola, ktorej stopy sú dodnes zreteľné, bola v lodi, deambulatóriu a schole cantorum vykladaná polychrómovanou mozaikou, zatiaľ čo v bočných uličkách bola z terakotových tehál kladených v slede.Pôdorys baziliky, mozaiková výzdoba podlahy a nález mince Tiberia II (578 - 582) v oblasti vykopávok datujú vznik stavby do obdobia medzi druhou polovicou 4. storočia a prvou polovicou 5. storočia.Pôvodná dispozícia prešla od 7. storočia rôznymi premenami až po rekonštrukciu a rozšírenie Longobardmi (10. storočie) a Normanmi (11. storočie). Práve v normanskom období bol komplex opátstva najvýznamnejší; až natoľko, že sem Robert Guiscard nechal v roku 1069 preniesť pozostatky svojich bratov Drogona a Viliama Popeya. Neskôr tu bola pochovaná aj Aberada, prvá manželka Roberta Guiscarda, William, jeho mladší brat, a samotný Guiscard.Po šťastnom normanskom období nasledovalo v 12. storočí obdobie obnoveného lesku, ktoré benediktínom umožnilo naplánovať veľkolepé rozšírenie starého kostola za apsidou. Tento nový kostol však zostal nedokončený a ako taký sa zapísal do histórie, pričom predstavuje jeden z najpozoruhodnejších príkladov vyspelého románskeho štýlu v južnom Taliansku.Múzeum územia, zriadené v hosťovských priestoroch opátstva Najsvätejšej Trojice, zhromažďuje vzácny materiál na štúdium a poznanie územia Venosa. Okrem kamenných nálezov patriacich k starobylému opátstvu a plastického modelu reprodukujúceho celý komplex opátstva sú v ňom vystavené výsledky dlhodobého a členitého výskumu, ktorý uskutočnila Superintendencia pre architektonické a krajinné dedičstvo Basilicaty v spolupráci so Štátnym archívom v Potenze.Zozbieraná kartografická a dokumentačná dokumentácia umožnila rekonštruovať mimomestské územie Venosy v 18. storočí s identifikáciou starobylých hospodárskych budov, mlynov, iazzi, fontán a významných sakrálnych architektonických štruktúr.
